Silvia (Cami Kongve Solipse)

*11/2004   +1/2018

Pôvodne som chcela písať o našom úspešne prežitom Silvestri 2017 a odovzdať tak správu svetu o tom, ako sa dá správnym prístupom človeka riešiť tak častý problém neistých či citlivých psov.

Sil prespala každú petardu a aj ten najväčší nápor rachotu a svetiel od polnoci do prvej hodiny roka 2018. A to nehovorím o ignorácii búrok počas celého predchádzajúceho roka i pár rokov predtým...

So Sil sme to spoločne zvládli, bez liekov, len prácou, pretože ona teda poctivým pracantom bola. Nenápadná, no spoľahlivá. Neulievala sa, spravila to, čo mala a ako mala.

A tak sme postupne eliminovali všetky jej fóbie, ktoré nás zaskočili svojou neuveriteľnou rôznorodosťou, silou a intenzitou po rokoch predchádzajúceho pokojného spolunažívania ... 

Len vďaka nej viem všetko to, o čom sa dočítate na tejto stránke a o mnohých veciach už nikde inde.

Stal sa z nej môj najspoľahlivejší výchovný asistent pre iné psíky. Ona vždy stála pri mne, keď sa už ostatným fenkám „pracovať“ (teda komunikovať so psími klientmi) nechcelo a odkráčali preč.

Jej slabšie nervičky, citlivosť na zvuky, pohyby a neisté chovanie iných psíkov sa menili na železné nervy, stoický pokoj a trpezlivosť, keď videla, že s klientom potrebujem jeho psíka „upratať“ do lepšieho chovania alebo mu dvihnúť sebavedomie v cudzom prostredí.

Bola z nás výborná dvojka, keď mi ukazovala, že moje vnútro nie je správne nastavené, aj keď si myslím, že je. A že s tým mám hodne rýchlo niečo urobiť. A teraz to musím vedieť aj bez nej ...

Vďačím jej za to, že som našla úžasnú, zmysluplnú a oslobodzujúcu prácu, ktorú robím už roky a roky aj robiť budem, kým mi bude mozog a zvyšok tela fungovať ...

Sil, ďakujeme, stále nám chýbaš ... 

Napísané 15.3.2018, skôr som to napísať nedokázala