Často sa ma ľudia pýtajú, ako priviesť do rodiny nové šteniatko, aby to bolo správne a prirodzené pre domáceho psíka/kov.

Ak ste už zvládli ich zoznámenie na neutrálnej pôde, aby sa pocit bezpečia a narušenia teritória pre domáceho psíka nestal traumou a šteniatko neželaným votrelcom, prvý krok máte za sebou.

No čo s každodenným zvládaním ich vzájomnej interakcie, keď starší chce mať kľud a krpec sa neustále domáha jeho pozornosti a hry ...

Mnohých napadne zo začiatku ich držať oddelene. Tu však hrozí riziko, že svorka sa nezžije, budú to len dva jedince, ktoré budú medzi sebou súperiť o vašu pozornosť a čas medzitým pôjde míľovými krokmi...

Čiže, ak sa vaša svorka jedného či viacerých psíkov rozrástla o nového člena, jeho oddelené držanie treba riadiť, a to len na časy, keď šteniatko pôjde do oddeleného priestoru oddychovať. Jeho výdrž je nízka, tak ako pri bábätku, potrebuje veľa oddychovať, avšak inak by malo byť súčasťou svorky.

Starší člen/ovia však už chcú mať svoj pokoj ako starší ľudia a podľa svojej povahy budú šteniatko buď ignorovať alebo ho budú viesť v správaní, vyťažia ho - nechajú sa kmásať a skákať po sebe po určitú úroveň, potom stuhnú na znak prekročenej hranice a odídu a začnú ho ignorovať.

 To je reč tela, s ktorou sa zvieratá rodia a práve na psíkoch, s ktorými je človek tesne spojený už desiatky tisíc rokov, to vieme krásne čítať. A netreba do toho vstupovať.

Vstúpiť do toho treba (a myslím aj fyzicky medzi nich), keď sa starší psík nevie ubrániť ignoranciou voči šteniatku a pristúpi na ráznejší signál (vrčanie, štekanie) alebo ukáže bezradnosť až strach a ustupuje so stiahnutým chvostom či utečie do najbližšieho úkrytu. 

 To je moment pre vás, kedy pokojne a potichu, maximálne s prejavom nesúhlasu "hej, hej, hej", vstúpi vaše telo medzi šteniatko a staršieho či starších psíkov, tvárou k šteniatku. A hrozbou svojho tela (telesnej autority) vyjadrujete nesúhlas s drzosťou a zvýšeným otravovaním šteniatka. A pokojnými krokmi proti nemu ho oddelíte.

Stačí na pár desiatok sekúnd, potom môže nová hra opäť začať. Ale so zníženou hladinou rozrušenia alebo drzosti. Lebo šteniatka sú také ..... rozrušené, pojašené a stále sa chcú hrať. Je to ich spôsob, ako sa učia správať, teda žiť vo svorke, zvieracej, či zmiešanej.

Tip1:

Je dôležité, ku komu stojíte tvárou, keď prejavujte svoju nespokojnosť telom: natočenie tvárou je konfrontačné a tým určujete vinníka. Ostatné psíky to vidia a rozumejú tomu. Upokojíte ich, že oni nerobia nič zlé....

Čiže ak by problém robili staršie psíky, musíte byť natočení tvárou k nim, Človek by mal vždy vedieť rozpoznať, kto vyrába napätie a z neho problém...

Tip2:

Ak upozornenie telom nestačí raz, spravte ho toľkokrát koľko treba. Pokojne, zas a znovu, Všetko, čo spravíte 3-5 krát v slede za sebou, už inštinkt psíka zachytáva ako novú životnú okolnosť a musí ju vyhodnotiť a nastaviť sa podľa nej. Ak by ste boli pri tom nervózni či až nabrúsení, nebude vám to, bohužiaľ, fungovať. Váš pokoj a dôslednosť sú pri tom zásadné.

Trvalé oddelenie šteniatka či akéhokoľvek nového člena svorky vedie k vytvoreniu dvoch svoriek a konfliktom medzi nimi. Takže situácia by sa nezlepšovala, ale zhoršovala...

Ak vás zaujíma téma rozrastajúcej sa svorky, prečítajte si aj toto.

A ak by ste to chceli ešte etailnejšie rozdebatovať alebo usmerniť osobne, pokojne sa ozvite, rada pomôžem.